Z minulosti Dovalova 1396-1945 (2010)

Z minulosti Dovalova 1396-1945

Mesto Liptovský Hrádok, 2010, 96 strán, 1000 výtlačkov.
autori: Peter Vítek, Miroslav Martinický

ISBN 978-80-970559-1-2

Aj táto, vcelku útla kniha vyšla s poznámkovým aparátom.Do rúk sa mi dostala práve dnes.

V súlade s témou blogu najskôr považujem za potrebné poznamenať, že dejinám obce a širšieho okolia v 16. storočí sa venuje na s. 9-10 P. Vítek. Ja som pri skúmaní písomností k tomuto obdobiu k Dovalovu žiadne písomnosti nenašiel. Môj príspevok začína od strany 13 - Dovalovo a Lesný úrad hrádockého panstva. venoval som pozornosť najmä tomu, aké pravoné príležitosti obyvateľom dediny panstvo poskytovalo. Okrem tradičnej ťažby a zalesňovania, sú tu zaujímavé informácie o lesnej škôlke a varení javorového sirupu. Obyvatelia obce sa uplatnili aj na panskej drevenej píle a iných protopriemyselných zariadeniach.

Urbárskym záležitostiam sa venujem na s. 14-19 (okrem iného varenie piva, údržba mýtneho mosta, trustové povinnosti nákupu od panstva, furmanky). K hospodáreniu panstva patril aj výčap, ktorý sa nachádzal naproti mostu (s.19-20), ku ktorého prevádzke sa zachovalo niekoľko zaujímavých inštrukcií, ktoré sa týkali hygieny, udržiavania kvality čapovaných nápojov, ako aj regulácii a minimalizácii poskytovania alkoholu na dlh, najmä poddaným panstva. Krátka kapitolka s názvom Obyvatelia sa stručne venuje sociálnej štruktúre v dedine, v ktorej žili najmä poddaní a z nich sa vyčlenivší slobodníci (libertini). V Dovalove sa ojedinile spomínajú aj príslušníci šľachtických rodov, no tí sa tu usadili najmä ako zamestnanci panstva. Možnosti zamestnania (s. 21-23) poskytovala okrem panstva aj fara. Častým zamestnaním bolo murárstvo; ďalej ševcovstvo, kušnierstvo, mäsiarstvo, ale i baníctvo (1x) a varenie piva pre potrebu panských výčapov. Každodenný život bol však zmesou stálych a príležitostných zamestnaní, čo dokladajú informácie uvedené pri spore rodu Hapčovcov v roku 1823-1824, či Stevčekovcov. 

Ďalej sa venujem chotárnym sporom (s. 23), sporom na rieke Belej, mostu a regulácii rieky (k roku 1638), pltníkom a povodni z roku 1813 (s. 24-26). Materiál rekonštruuje a umožňuje opísať pltnícku trasu na rieke Belá, tak ako sa pltníkom javila zhruba v polovici 18. storočia, pričom vzdialenosti sú určené v "kročajách". Na s. 25 sa nachádza aj Plán regulácie Belej z roku 1787, bohužiaľ táto ručne kreslená a kolorovaná práca vyšla v knihe len ako čiernobiela snímka malých rozmerov, na ktorej je v ľavom hornom rohu miniatúrna kresba dovalovského kostola. Epidémie a hladomor roku 1846-1848 sú opäť spracované podľa cirkevných matrík (26-28). Na choroby nadväzuje opäť stručný pohľad na rôzne historické údaje k demografii obce. Prehľad obyvateľov, ktorý sa dožili najvyššieho veku je na strane 29. Prehľad priezvísk používaných v Dovalove v rokoch 1694-1850 je na stranách 30-32.

Ďalšia časť - Obecná samospráva začína na strane 33.
V mojej časti sa venujem zachovaným údajom od roku 1638 (s. 34 od "Hlavným nositeľom dedinskej samosprávy bola obec."). Svojrázny zvyk sa zachovával pri voľbe nového richtára a ostatných volených predstaviteľov obce v polovici 18. storočia, pri ktorej pre Dovalovčanov vystrojil panský richtár poriadnu hostinu (podrobnejšie s. 35 dole). Potom sa ďalej venujem praktickému výkonu samospráva richtára, podrichtára, prísažných a starších z obce (s. 36-37). Tu môj príspevok končí prehľadom známych podrichtárov, prísažných a starších z obce.Spoločne sme ešte spracovali prehľad richtárov (s. 40), a tiež text o notárovi na s. 41 (a ich zoznam na s. 43).